Zápisník - Poďakovník

Viete čo som si uvedomila. Že večer pred spaním (aj počas dňa) mám tendenciu myslieť na to, čo nemám. Čo nemám vyriešené, čo sa pokazilo, čo sa mi nedarí, čo mi chýba, čo by som ešte chcela, potrebovala, ako mi kto ukrivdil a tak.. veď poznáte. Bežná prax. Klasické vnútorné monológy, ktoré sami so sebou vedieme.

Všimla som si aj pocity, ktoré takéto myšlienky sprevádzajú (vytvárajú).Povedala som si, že to takto nechcem. Nepomáha mi to. K ničomu. Práve naopak. Postrehla som, že čím viac tieto myšlienky živím a rozvíjam, tým viac podobných myšlienok priťahujem. Tým viac podobných problémov si vytváram.

Začala som si to všímať. Na sebe aj na iných. Čomu venujem pozornosť – to rastie. Čo pestujem a polievam, tomu sa lepšie darí.

Rozhodla som sa to zmeniť.

AKO?

Vytvorila som si nový zvyk a zapojila som do toho aj svoju skoro 5ročnú dcéru. Každý večer pred spaním, keď si ľahneme do postele, keď už prečítame knižku a zhasneme svetlo, tak sa poďakujeme. Za všetko, čo nás len napadne. Keď som to urobila prvýkrát, ostala trochu zaskočená a sledovala, čo to mamka stvára. Zrejme si myslela, že mi asi preskočilo, že ďakujem za jedlo v chladničke a za auto, ktoré nás bezpečne nosí tam, kam potrebujeme. Že ďakujem za to, že mám ju aj jej brata, za to, že sme zdraví a tak. Pridala som aj poďakovanie za konkrétne zážitky a pocity, ktoré sa mi počas dňa páčili a takto som pokračovala každý večer. Po pár dňoch sa pridala aj ona. „Mamí, aj ja chcem. Dnes poďakujem prvá a potom pôjdeš ty, dobre?

Prešlo pár mesiacov a je z toho náš večerný rituál, po ktorom sa zaspáva oveľa lepšie.

Vnútorné monológy sa zredukovali a svätosväte prisahám, že sa mi takto žije ľahšie. Nie, že by  moje problémy zmizli ako mávnutím čarovného prútika, to nie, ale moje každodenné pocity sa zmenili. Som menej úzkostná, menej vystresovaná a dokonca mi na dennej báze pribúdajú situácie, zážitky, ba aj veci, po ktorých som túžila. Som spokojnejšia. A ak nejaký problém mám, tak ho riešim vo vymedzenom čase. Keď je to potrebné a nutné.

Napadlo mi, že ešte lepšie by mohlo byť si to zapisovať. A vypestovať si tak naozaj pevný zvyk.  Lebo však - „co je psáno, to je dáno“ Že by mohlo byť ešte efektívnejšie mať k tomu po ruke „debilníček“  - presne na to určený.

Tak som si vymyslela tento zápisník - Poďakovník.

Je to papierový priestor pre všetko, za čo môžeme a chceme byť vďační.

Má 40 prázdnych listov – čo je 80 strán a keď každý deň zapíšete 1 stranu, na konci by ste mali mať naozaj pevne zakotvený zvyk 😉 Zápisník je vo formáte A5 (cca 21 x 15 cm).

Obsahuje aj niekoľko citátov na tému vďačnosti, ktoré sa mi veľmi páčili a vytvorila som k nemu aj sadu tematických nálepiek, ktoré nájdete hneď na prvej strane, takže kľudne môžete zapojiť do tohto procesu aj Vaše ratolesti.

Hovorí sa, že človek a jeho povaha je vlastne len súbor jeho dennodenných návykov. A jeho myšlienok. Tie vedia byť tiež poriadne návykové.

Vedeli ste, napríklad, že Vaša myseľ denne vyprodukuje 60 000 – 70 000 myšlienok. No a tie sú vraj z 90% rovnaké ako tie z dňa pre ním. Mňa to celkom vydesilo :D

Tak možno je dobré si ich trochu vedieť uvedomiť, upratať a korigovať. Je to ako s ohňom – dobrý sluha, ale zlý pán.

Tak čo najhoršie by sa mohlo stať?

Podobné vraj priťahuje podobné. Takže ak budeme pestovať pocit vďaky, že niečo máme, môže sa to začať násobiť. A my budeme mať denne ešte viac vecí (situácií, zážitkov, ľudí atď) za ktoré môžeme ďakovať.

Nám to už teraz krásne funguje, tak som sa chcela podeliť. A inšpirovať.

Môj Poďakovník nájdete tu:

A teraz ešte ĎAKUJEM za Vašu pozornosť! (ak ste sa dočítali až sem)